Saturday, November 17, 2012

AMERIKECHEA NEW ORLEANS RAJEACHEA KUTTUMBAM-NEAYLOYACHI NITIDARN BERNADETTE D’SOUZA HICHÊ KODDLI MULAKHÔT



Vhoddlem Bhatt, Kepem, Gõy, hangasôr zolmololi Bernadette D’Souza, hea vorsa Fevrerachea mhoineant, Amerikechea New Orleans rajeant Kuttumbam-Neayloyachi Mon’subidarn (Family Court Judge) mhunn sutram hatant ghetlim ani tichem nanv  Amerikecheam toxench Bharotantleam potrancher  gazlem.  Kepenchim  tichim ghorchim opurbayen  “Busha” mhunn ulo kortat. Jednam Kris Kiefer ani Janet Ahern, tiche don virodi, sortintlim bhair sorlim. tednam  Bernadett-achem zoit nischit zalem. Zoita uprant, Bernadettan mhollem, “Hea poileach Kuttumbam-Neayaloyachi zobabdari svikarun amchê neay-vevosthent vavr korunk ani Attorney Janet Ahern ani Kris Kiefer hê sortintlim bhair sorun mhozo vavr beginuch suru  korunk  ji itihasik son’di  mhaka dilea, tea mhojea somazantleam soglleam vangddiank hanv dhin’vastam.  Sogllê gombhirtayen hanv hi zobabdari samballtolim mhunn  hanv tumkam asvason ditam ani mhojê borê seventlean tumcho obhiman zoddtolim mhonn utor ditam.”

Bombay Univerisity-ntlean podvi melloylea uprant, Bernadettan New Orleans-antlê Tulane University-ntlean ‘Law’ podvi zôddli.  1978 vorsa tinnem Amerikent rabito kelo ani atam vhoddponn zoddloleam Keith Vaz, Bobby Jindal, Sunita Williams hanchê sangatim tichea-i nanvacho ul’lêkh zata. Sabar puroskar-ui tika favo zaleat.

Meklleponan aplea jivita vixim uloytanam, Bernadette D’Souza-n, Mumboi ani Kepem, aplea ganvghora sarlolea  bhurgeponnantleam yadincher ani havesancher uzvadd ghatlo.

Tujem bhurgeponn tujea ganv-ghora Kepem, Gõyant, tunvem sarlem.  Têch bhaxen tuzo bapuy Sorgest Tony Gomes êk famad songitkar aslo. Tujea bhurgeaponna ani bapay vixim  amkam thoddem sangxi?
Anthony (Tony) ani Esmeralda Gomes oslim mogall avoy ani bapuy mhaka favo zalim.  Kepeant sarlolea mhojea bhurgeponantleô movall yadi mhojea kallzant ghott asat.  Dôr gimalleachê suttiyent ami Gõyam amchea xamãy-xapayk João ani Anamaria Gomes hankam bhettunk vetaleanv.  Soglleam soireank mellun ami moujen sutti sartaleanv.  Mhozo avoy-bapuy amchea ghorant soglleam soireank boro yevkar ditalo.  Porbeche dis chodd khuxalbhorit astale.  Ghorant soglloch bovall ani umêd.  Mhaka yad zata, eka borea somajik vavra khatir duddu ekttãi korunk,  Novea Vorsachê rati, mhojea bapayn ek nach ayojit kelo.  Hanv taka polleunk gelolem.  Khup lôk zalolo ani soglleamnim mhojea bapayk tachê doyall kornnê pasot vakhannlolo.  Tem khinn ekê dhuvechem kalliz gorvan bhorpa sarkhem aslem.  Gorjevontank adar diunk mhozo bapuy kednach fattim sorunk nam.

Mhozo bapuy Bollywood-antlo êk vhôdd songitkar aslo .  Haka lagun mhojem bhurgeponn hanvem Mumboi sarchem poddlem.  Mhojea jivitacher tachoch chôdd probhav poddlo.  Toch zalo mhozo adorx vô nomunno.  Film recording studio-nt to mhaka zaitê pavtti vhortalo ani to guitar vazoytanam hanv taka polletalem.   Fuddariponnache zaite gunn hanvem mhojea bapay koddleanuch apnnayleat.  Hindi cholchitramnim ‘electric guitar’ vazovpi mhozo bapuy poilo songitkar [See video below/ vidio polloy].  Tachê borobôr astanam, music directors-ank ani yeram songitkarank to mhoji vollôk korun ditalo ani mhaka tacho khup obhiman bhogtalo.  Tachea okosmat zalolea mornnan mhoji jinn rikami zali ani hêch bhavnentlean  mhaka mhojê jinnechi tengxi choddunk sfurti mell’li.  Tannem zôddlolem daiz mhojê jinnecho vantto zala ani sodam tosoch urtolo.


Tum Gõychem katolik cheddum-bhurgem.  Mumboi xarant vaddtanam tunvem koslo onnbhov kelo?
Mumboi xarant ami zõi ravtalim thõisôr choddan-chodd Gõycheam  katolikamnim  rabito kelolo.  Hanv laginch aslolea eka katolik iskolant xiktalem.  8  bhburgeam modlem hanv vhoddlem.  Mhojea bapayk zai aslem mhaka borem xikop mell’lolem; mhonnun tannem mhaka Gõyam, Xiolechea eka konventachea boarding-ant, dovorlem.  Xikxonnachem mhotv to sodanch mhaka pottoun ditalo ani mhojê koddli vhôdd opekxa taka asli.  Hanv iskolant borê bhaxen vavurlem ani mhojê klaxint ‘head girl’ zalem.  Fuddlem xikop korunk porot Mumboi ailem ani Mumboi Vidyapitthantlean ‘Psychology’ hantuntlean hanvem podvi melloyli.

1978 vorsa tum Amerikent ailem.  Hangasôr tum xikxonnik karonnank lagun ailem vô dusro koslo-i  ud’dês aslo?
Dr. Terrance D’ Souza, mhozo ghorkar Kunkolli ganvcho (Gõy).  Tachê kodden logn zalea uprant 1978 vorsa hanvem Amerikent pãy dovorlo.  Neurology hantum ‘medical residency’ korunk to Amerikent ailolo.  Lloyd, Vanessa ani Christine heam   mhojeam tegam apurbayecheam  bhurgeancho sambhall korunk hanv ghorantuch  ravlem.   Amchea nimannea bhurgean jednam KG vorgant provês kelo, tednam mat hanvem  portun fuddlem xikop korunk tharaylem ani  New Orleans-antlea Tulane University Law School-ant provês ghetlo.  1992 vorsa, “Juris Doctor” hi podvi havem melloyli ani magir, 2002 vorsa, Tulane Law School-ant ‘Adjunct Professor’ mhunnon mhoji nemnnuk zali.

Survatek Amerikent tuka koslo onnbhov mell’lo?  Zati-katichea bhedbhavak (racial discrimination)  tuka fuddo korcho poddlo?
Amerikent survatek thaunuch mhaka khub boro onnbhov mell’lo.  New Orleans-achê sonvskrutint, mhozo ghorkar ani hanv bêsborê ritin ekrupi zalim.  New Orleans ek khub borem xar and thõisorlo lôk khup mogall ani moipaxi. Gõycheam xaram bhaxen New Orleans xarant Fransêz ani Ispani lokacho probhav asa.  Hanga ravpi choddant-chôdd lok katolik ani zaiteo adleo igorzô hanga asat.  Ami soglleam kodde rokddich ixttagot keli ani zuim ami ravtanv tea somudayecho êk bhag zalim.  Koslech torechea zati-bhedacho amkam onnbhov yeunk nam.  Êk voiz ani êk vokil (advogad) ami zalolean, soglleo sonvskrutik ximô hupunk amkam sompem zalem.

Somajik seva korunk khõinchean tuka prernna mellta?
Public Interest Lawyer hea natean, hanv eka non-profit law firm-ant vavrunk laglem ani amchea xarantlea  gorjevont lokachem protinidhi zalem.  Zanchê kodden êk vokil kaddunk zainam, tankam hi sonvstha fukott kaido-seva ditalem.  Kuttumbik Kaido ani Ghorguthi Hinvsachar Vibhagachem (family law and domestic violence unit) hanv Managing Attorney zalem.  Xarantlea gorjevont ani gorib lokachem protinidhiponn kortanam, somajik-sevent hanvem bhitor sorpachi goroz mhaka khoreponnim gomun aili.

Ghorguthi hinvsacharacho (domestic violence) mud’do tujea kallzant samko riglolo asa. Kiteak?.
2001 vorsa, Young Christian Women’s Association (YWCA) he sonvsthechem hanv Odheox aslem.  YWCA-n  koxttovtoleam ostoriam pasot ek karyavoll ayojit keloli.  Kuttumbik hinvsachar (domestic violence) vaddot aslo.  Hea oslea hinvsacharak bolli poddloleam ostoriank neay melloun diunchi goroz mhaka gomun aili ani mhojea law firm-ache torfen, “Department of Justice” hantuntlean orthik adar mellunk nivedon kelem.  Southeast Luisiana Legal Services hangasor hanvem mhozo vavr suru kelo.  Kutumbik hinvsachar mhojea kallza lagxil’lo mud’do kiteak tem sangtam.  Niti-ghora bhair zal’li ghôdnni. Neayloyantlem kamkaz sompoun ami bhair sorta thoinch astanam, mhojeam dolleam mukhar mhojea client-ak, ticheach ghorkaran faran marli.  Tea vellar mhaka Devanuch nivarlem oxem hanv khoreponnim man’tam ani heach karonnak lagun oniticheô bolliô poddloleank - ani tancheam bhurgeanchea jivitant - thoddem tori boreponn haddunk vavurtolem mhunn hanvem nichev kelo.”

Tum Gõykarn toxench Katolik dhormantlea probhavantlean vaddlam.  Tuje jinnecher ani tujea vyoktimotvacher (personality)hacho koslo porinnam’ zala tem sangxi? 
Xiolechea katolik iskolant, zõi xikxonnacher ani fuddariponnacher chodd bhôr ditalim, thoim hanvem mhojem xikop kelam.  Gorjevontank adar korpachi khôr itsa, thoim xikoitoleam madrimnim mhojea kallzant rigoyloli.  “ Zankam khup dil’lem asa, tanche koddlean chodd kitem korun gheunchi opekxa asta,” John F. Kennedy-chim him utram.  New Orleans-achea Mha-Dhormprantant hanv vavr korit asam.  Thoimche Firgojeche  Gonvllik-Sobhechi hanv vangddinn.  Tea bhair, Komunhanvachi Osadharonn Munniarinn ani Vachpinn koxem hanv vavurtam.
Amerikechea somazant tum misoll zatanam, ani tuka tannim apnnaytanam, tujea jivitant kosleo  ghôddnnio ghoddleo tem tum amcheam vachpiank sangxi?
Public Interest Law hantuntlean mhojea jivitache vatter mhaka dhadosponn ani sukh mell’lam.  Poile suvater Devak, mhojea ghorkarak ani bhurgeank  hanv dhin’vastam, kiteak somazak bori seva hanvem diunk tinch zalim mhojem boll ani adar.  New Orleans-antlea somazan mhoje sevechi dokhol ghevn mhaka zaite puroskar bhettoyleat.  Halinch  City Business hea khobram- potran, ‘2011 Vorsachi Ostori’ ho mukutt diun mhaka  son’manit kelam. Amerikecho somaz yes ani xreshthtay ollkhun gheta ani haka lagun mhaka aplea somaza modem apnnavpacho prosn uprasunk nam.  Mhojea sukhant bhôr ghalunk mhojim bhurgim-i ap-aplea xetrant porzoll’tat. Mhozo put Lloyd Hollywood-antlo borovpi ani dirgdorxôk (cinema director). Mhoji dhuv, Vanessa (Michael DePetrillo) New Orleans-antlem Patent Attorney mhonn vavurta.  Ani Christine, mhoji dhaktti dhuv, Los Angeles hangasorlea International Sales and Acquisitions at Preferred Contents hantunt Direktor asa.  Aiden Michael DePetrillo ho amcho mogacho natu.

For the original English version see here.

(Chotrai: Hi mulakhôt hea adim15.02.2012 disa Gomantak Times hea potracher Inglezintlean chhapun ailoli)

Initial translation: Walter and Brenda Menezes
Final translation: Fr. Vasco Rego, SJ (Editor, Dor Mhoineachi Rotti)

Dor Mhoineachi Rotti: Otumbr and Novembr, 2012 hea ankancher hi mulakhot don bhagamnim chhapun ailea.