Showing posts with label Amcho Avaz. Show all posts
Showing posts with label Amcho Avaz. Show all posts

Sunday, September 7, 2014

‘GUNAAJI’: GUNN ANI OGUNN



Gunaaji hem Konkani cholchitr kaim satolle zale Gõychea sinema halls-amni dakhoitat. Hanvem hem cholchitr polleun ghetlem ani mhojea koplak mirio poddleo. Kiteak tem hanv hea lekhant uzvadd ghalunk sodtam.

Sahitya Akademicho puroskar favo zalolo borovpi, Pundalik Naikachea eka novolikecher hem cholchitr adarun asa. Pustok rupant prokaxit zaunche poilim, hi novolika 1998 vorsa Konkani Bhasha Mondollachea vorsuki Konknni hea masikacher ani Raxttrmot hea disalleacher bhagamni (serialized) uzvaddak ailoli. Tor ami oxem mhonnonk zata ki cholchitr zaunche polim he novolikentli kanni  boreach vachpeam meren pavloli asa. Khub pavtti filmachi kanni pustokant asa toxi nasta dekhun hanvem hem pustokui vachun kaddlem.

Gunaaji hi eka raknneachi kanni, zo Gõychea eka ganvgirea vattharant ravta ani zaka sogleant boro rakhnno mhonn raxttriya inam favo zata. Gõyant savn Novi Dil’li to koso provas korta ani uprant puroskar gheta tem hea filmant dakhoilam. Gõykarank manovta tosle dixttave hea filmant asat. Pustokant ani filmant zaite hansovpi ani mon dhados korpi khinn asat, ani choddant chodd kodden pustokant asa tich kanni filmantui dakhoilea.

Punn jea suvantancher pustokantli kanni filmant veglli dakhoilea tachi mat ami nond gheunkuch zai. Chodd korun je don prosong asat tacher ami nodor marunk zai. Pustokache/filmache survatek Gunnaji aplea jivitantlo ek khinn sangta, koxe bhaxen tannem ek pavtt eke gayek marunk vhortoleank addailolem tem, kiteak gayek marop mhollear vaitt dekhun, ani kanniechea xevottak aplo puroskar svikarlea uprant Gunnaji bhaxonn ditanam hoch ‘point’ porot sobhemazar manddta. Cholchitrantlea hea donui prosongant jem Kristanvanchem patr (character) dakhoilam tachem vornonn pustokant khoinch kelolem mellona.

Punn, hea filmant  oxem dakhoilam zache vorvim amcheamni somzunk zata ki hea donuim prosongantlim patram Kristanv mhonn. Poilea prosongant Konknnichi ji boli vapurlea  ani  dusrea prosongant Gunnaji-n aplea bhaxonnant voir ul’lekh kelolo ‘point’ kelea uprant, rokdoch kemera machier boslolea eka “Shri. Melvin Pereira”-acher focus zata. Tedna tache  hav-bhav matxe nervoz zalolea ani lojek poddlolea bhaxen distat.

Hea pustokacho borovpi, Naik,  filmachi ‘screenplay’ toyar korpant aslolean  ami   ho prosn vicharunk zai: Goroz nastanam kiteak ani koslea karonnank lagun  Kristanv patram filmant dakhoileant?  Pustokant ekuch zagear borovpi Kristanv monxeacho ul’lekh korta ani to mhollear jednam Gunnaji ‘airport security’-cher pavta. Punn ho prosong kannientlea mukhel kolpone kodden matui sombondhit nam.

Tor Gunaaji-n mhojea koplak mirio kiteak ghatleo? Hachem karonn mhollear  gayek marop (mhonnche gayechem mas khavop) ani Kristanvam modem aslolo sombondh, zo hea filmant dakhoila. Gõyant Kristanv ani Musolman lok gayechem mas khatat, ani halinchea kallar  gayechem mas  khavpacher zo bhovxik virodh zata tachi amkam zanniv asa. Tor oslea vatavoronant  koxe toren ami hi novolika somzun gheunchi, ji 1998 vorsa uzvaddailoli ani 2014 vorsa filmachea rupant porot loka mukhar ailoli? Amcheamni oxem mhonnonk yeta ki gayechem mas khavop ani Hindu bhavna dukhovop hachem rajkaronn Gõyant vo Bharotant novem nhoi. Gõyant ‘right wing’ xoktimni gayechem mas khavpacher, Evropi sonvskruticher, Purtugez vosnnukponn ani Kristanvanchea jevnna-nhesnnacher, ani her dusrea sonvskutik chali-ritincher virodh korche adim  pasun ho ‘process’ chalu aslolo.

‘Anti-minority’ rajkaronnant Naik fuddakar gheta oxem ami mhunnonk sodinant. Punn Naikan je toren Bharoti raxttr-jinnentle kaim vichar – zoxe porim olp-sonkhechea lokanchem mot kana-monar sarkem ghevop na – kolltta vo na-kollttam mandun ghetlolea karonnank lagun amcheamni tachea Gunaaji-k prosn korunk yeta. Hem film amkam inosent disot (ani kaim zageamni tem inosent-ui asa) punn je toren ukteponnim ani lipovn kaim khinn hea filmant asat te Kristanv vo olp-sonkhechea monxeak ugddas korun ditat ki tanchi sonvskruti ani tancheo rit-roviseo sodanch ‘majoritarian’ (bhov-sonkhyea) sonvskruti poros veglleo asat mhunnon ani tannim sodankal ‘majoritarian’ sonvskrutiche xeka khal ravpak zai mhunnon. Naikan hi bhirankull stithi nirmunk nam zait punn tannem tika urba dilea hantunt dubhav nam.

Tor Gunaaji kitlem borem cholchitr zaun asa? Hacher mhaka bhasabhas korunk naka. Punn mhaka oxem sangunk zai ki hi novolika ani hem film sadheo ghoddnuko nhoi. Kaim gozali distat titleo sadheo nastat ani tantuntlim gupit karannam amche modem aslolea boreantlea boreank pasun tim kaim pavtti disti poddonant. Jeo sonvskrutiyo ani rit-roviseo Hindu nhoi teo poisavpachi pod’dot   (trend) Bharotant atanch suru zaunk na. Taka xembhor odhik vorsancho itihas asa. Zor tor amkam hea itihasacho ugddas na zalear olp-sonkhechea lokank ami  rajki ani her molla voilean poisavunk zababdar thartole.

(Ho lekh Amcho Avaz-acher uzvaddak aila, tarik: 6 Setembr, 2014)

Saturday, November 16, 2013

ROMI ANI NAGRI: MENDDREAM MODEM LANDDGEANK KOXE PORIM PARKHUN GHEVCHE



borovpi Jason Keith Fernandes ani Dale Luis Menezes
 
Romi lipientlea sahityak Kala Academy-che puroskar favo korche, oslea vidhanak halinchea disamni khub tenko mellunk lagla. Hi bori gozal oxem ami mandtat. Punn oslim vidhanam ami bariksannen niyallpachi goroz asa. Amcho Avaz-acher uzvaddak ailolo Prabhakar Timble-cho lekh “Romi Lipi, Puroskar ani Virodh” (12 Otubr 2013) hacho ami chodd korun ul’lekh kortanv.
Romi lipient boroilolea sahityak puroskar divpacho Kala Academy-chea nirnnoyak Timble aplo tenko dita-so dista, tori Romi lipiek Rajbhas Kaideant manachem sthan dilear nagri lipiechem sthan haltolem – hi bhirant tachea lekhachea eka bhagant disun yeta: “Raj’jea bhas Gõyant mandun ghetlea ti Devnagri. Zannar ani uzvaddit monachea sogllea somazantlea fuddareanchea teagank lagon ho vixoy suttlolo asa.” Bariksannen ami zori pollelem tor Romi lipientlea pattlavdarank Romi lipi Rajbhas Kaideant zai, tankam aple lipiek man zai. Romi lipient boroilolea sahityak puroskar, ho mud’do kednanch mullavo asonk na.
Romi lipientli Konknni bhov adli Konknni ani tantunt Konknni sonvskrutayecho pormoll asa. Punn jea disa Rajbhas Kaido ‘pass’ zalo tea disachean  Romi lipiecher onit zait asa ani Romi lipiek chidd’dun dovorpache proitn chaluch asat. Nagri lipient boroiloli Konknni zori-i ami rajbhas mhunn mandun ghetat tori Gõyant, Morattikui Rajbhas Kaideant zago mell’lloun dila dekhun Gõyant don rajbhaso nirmann zaleat. Hea pasot Nagri Konknnink ‘official’ zago mell’lla ho mud’do azun pasun ‘settled’ zal’lo na. Khoreponnim, jem chitr Timble amkam dakhoita tem ostitvant asa oxem ami mhonnonk xekonant. Choddan-chodd Bahujan Somazantle vangddi  Nagri Konknnik mandun ghenant karonn Nagri Konknni mhollear ek bamonnvadachem hatiyar ani tem gheun tancher vhoddponnan raj cholovpacho ek proyotn zaun asa, oxem tankam dista. Bahujan Somazantle vavurpi Romi Konknni hich khori Konknni mhonn ghoddiye svikarit, punn Nagri Konknnik mat te kednanch svikarchenant.
Nagri lipiechem sthan asa toxench urche khatir aplea lekhant Timble, huxarkayecho vapor korun, kaim mud’de ghusoyta. Je vichar Timble porgott korta tosleach vichara bhonvtonnim khub pavtti Nagri ani Moratti vavurpi ekttaim zaun Romi lipiechea pattlavdaranche virud’dh ube ravleat ani ravtat. Timble amkam sagunk sodta ki Nagri Konknnik Rajbhas korpachea vavrant “zannar ani uzvaddit monachea...fuddareanche[m]” yogdan asa mhonn. Hacho orth oso zata ki Romi lipieche patlavdar he zannar ani uzvaddit monis nhoi mhunnon, ani te dusvas ghalunk ani ekvott ibaddunk fuddem sorleat mhunnon. Punn Konknnint ekvott ani ekchar kednanch naslolo karonn Nagrivadeamni her lipientlea Konknnicher dhapnnem dovorlolem asa. Hachi govai mhollear: Poilem, Kala Academy ani Goa Konkani Akademi heo sonvstha Romintlem sahitya puroskaram khatir svikar korinasleo. Dusrem, tiatr ani romansik dorzo na mhunn hinnsavpacho Nagrivadeamcho vavr.
Timble aplea lekhant fuddem sangta ki Romi lipi ek “itihasacho opsoeg” vo akxident zaun asa mhunn. Osleach dhoronnank lagun, jim raxttravadi itihasantlean upzotat, Romi lipiek koddek dovorlea oxem mhollear otitay zavchina. Him oslim dhoronnam khub bhirankull zaunk xoktat kiteak tancho orth oso zata ki Konknni bhaxechea ani sonvskrutechea udorgotichea rosteachi vatt poilinch savn toyar kelolich asli. Dusrem, Purtugez vosnnukponn chukun zalem ani taka itihasant fokot chukun zago mell’llo. Oslench chintop tor ami fuddem vhorot zalear, Timble-chea vicharantlean, Kristanv dhorm ani tea kallar zalolim dhormantoram itihasik opghat zatat?
Timble ghoddiye sangunk sodta ki ami he osle itihasik opghat somzun ghevunk zay mhunnon punn osleach vicharantlean Romi Konknniche sonvskrutayek Gõychi khori sonvskrutay mhunn mandun ghevunk addkholli haddloleo amkam disti poddtat. Gõycho sorkar zori Purtugez vosnnuponnachea kallantlean suru zal’leo kaim sonvskrutayeo svikarun gheta, tori teo nem’ nhoi punn advad (exceptions) mhunnon svikarleleo amkam disti poddtat. Ani haka lagon raxttr-somudayechea nodrentlean Katolik mhollear bhaile/videshantle (foreigners) mhunnon somoz zata. Timble aplo lekh sompoiche poilim boroita: “‘Ek bhas, ek lipi, ek somaz’ hem sopon vaitt nhoi. Punn hem ideal sopon sakar zavpacho azun vell pavonk na.” Nagrichea her pattlavdaram porim, Timble-i sotman’ta ki veglleponn ek addkholl zaun asa ani tem pusun udounk zai mhunnon. Hantuntlean amcheamni niyallunk zata ki Timblechea oslea sopnant soglle Hinduch astole mhunnon.
Timblecho lekh chotrayen vachlea uprant tantuntlean Romi lipientle Konknnicho hok’k ani Rajbhas Kaideant ‘official’ zago hea vixim jeo magnneo asat teo vollkhun gheupacho proitn kelolo disti poddonam. Bhaxeche podvechi (linguistic power) tagddi Moratti ani Romi Konknniche vatten halchi nhoi mhunnon Timblecho ho lekh borovpa fattlo hetu zaun asa. Eke vatten Romi Konknni fattlean tiche visvaxi pattlavdar sodankal urben ube asat, zalear dusre vatten Nagri Konknnik oslo tenko mell’lolo amkam matui disti poddona. Hachem karonn mhollear Nagri Konknni hi ek addechi (artificial) rochna ani he rochnnen Romi Konknnik ani Bahujan Somazak chidd’dun uddoila. 

(Ho lekh Amcho Avaz-acher uzvaddak aila, tarik: 16 Novembr, 2013)

For the English version of this article see here. 

Saturday, October 26, 2013

SHILLONG XARANT ROMI KONKNNICHI KHOBOR



Otumbrachea mhoineant, 2011 vorsa Sahitya Akademichem ‘travel grant’ mhaka favo zalem. Hea onudanak lagon, desachea ‘north-east’ kon’xeak aslolea Meghalaya rajyant bhonvddi korunk mhaka bhag mell’lem. Bhonvddi korta astanam tea rajyantlea borovpeanchi bhett gheun tanche sonvskruti ani sahitya vixim thoddem tori xikchem, oso mhozo hetu aslo. Dekhun hanvem ‘internet’-antlean gorjechi toyari keli ani xekim hanv Meghalayachi rajdhani, Shillong hanga pavlom! Meghalaya rajyak bhett diunk mhojem anink ek karonn aslolem: Meghalaya ani Gõychi zaitea mollancher sor korunk zata. Gõyche bhaxen, tanche-i 2 Lok Sobheche  ani 1 Rajya Sobhecho protinidhi asat. Bhaxechea ani lipichea babtint amkam zaitem Meghalaya rajyache poristhitintlean xikunk mellta.
            Mhoji poilich bhett Dotor Streamlet Dkhar hiche kodden zali. Dr. Dkhar zavn asa Khasi bhaxechi ‘professor’ ani North Eastern Hill University hanga ti xikoita. Tedna ti Sahitya Akademint Khasi bhaxechi ‘representative’ asloli. Tiche lagchean Khasi bhaxe vixim zaiti mahiti mhaka mell’lli. Konnuim Khasi borovpea lagim zori tor tanche bhaxecher bhasabhas korit zalear to tuka rokhdoch sangtolo ki survatek Khasi bhaxek lipi asonk na mhunnon. Hanvem lipicho proxn Dr. Dkhar-a mukhar dovorunk nam, punn tinnench zavn Romi lipichi khobor keli. Sahitya Akademint ticho aspav aslolean tika Romi-Nagri vadachi khub mahiti asli. Khasi bhas Romi lipint boroitat, punn te bhaxecher Bengali bhas boroitat ti lipi thap’pacho proyotn zalolo, karonn Khasint borovp chodd korun dhondo korunkuch vapurtale. Dr. Dkhar sangta te pormonnem to proyotn nirfoll zalo karonn Bengali mon’xeak  Khasi munis patiyenaslo ani dekhunuch Romi lipi Khasi bhaxek thuimsorlea lokanim apnnaili.

            Bhasabhas kortana, Dr. Dkhar-an mhaka sanglem ki 2010 vorsa (khoinchea mhoineak tem ti tedna visorloli) ti Ponnje zalole eke zomatent hajir asloli mhunn. Hi zomat Romi-Nagri vada vixim bhasabhas korunk apoiloli. “Tujea mota pormonnem, eke bhaxek don vo sabar lipiyo asunk xoktat?” hanvem tika prosn kelolo mhaka ugddas zata.  “Hatunt koslich oddchonn na,” tinnem zabab diun fuddem uloiloli, “bhaxeche udorgotik jem zai tem tumi korunk zai.”
Shillong-ant astanach hanvem Dotor Sylvanus Lamare-chi-i bhett ghetloli. Sant Edmund kolejiche te ‘principal’. Tednam ani atam-i te Sahitya Akademiche ‘General Council’-ache vangddi asat. Tache mukhar hanvem Konknnicho ani lipiyecho prosn manddlo. Tannem mhaka sanglem ki Konknni borovpeank pustokam chhapunk jeo arthik oddchonneo yetat teo Sahitya Akademiche ‘funds’ vaprun pois korunk yeta mhonn. Romi-Nagri vada vixim, “Lipi fokot bhaxeche sur khunnaita,” oxem tachem mot aslem.
Punn jednam sorkari khatim pustokam chhaptat, tedna ek bhov mohotvacho mud’do  ami somzunk zai: Konknni bhaxent Sahitya Akademi fokot Nagri lipik ‘official’ mhunnon manun gheta, zalear Romi lipiyentlea borovpeanim ani vachpeamnim kitem korop? Oslech mud’de hanvem Dr. Lamare hanchea mukhar manddle.
“[Sahitya Akademicho] Konkani Board sorkaran dilole ‘funds’ vaprunk khottpott ani thokos ghena,” oxem tannem mhaka sanglem.
Hea don gozalincho hanga porot ul’lekh korpacho hetu itloch ki Romi lipiye vixim Sahitya Akademint her rajyantlea vangddeamchem  mot veg-vegllem asa. Konkani Advisory Board-acher aslolea nagrivadi borovpeank Romi lipik manachi suvat divpak naka. Tannim Sahitya Akademi aplea tabeant kelea. Atanchea kallachi goroz asa ti oxi: Romi mon’xean aple bhaxek hok’k mellunk rajkaronnantlean nagrivadeank nikllavunk panvlam marunk zai. Nagri lipi ghoddiye uronk zai, punn nagrivad ani nagri fuddari amkam nakat.
Romi lipintle Konknnintleanuch khori Konknni jivi urlea ani urtoli. Konknnichi udorgot Romintleanuch zatli, hem ami visrunk favo na.

Ho lekh hanvem mhoje Meghalaya rajyache provas-vornnonantlean toyar kela.

Read my travelogue of Shillong, Meghalaya here.

(Ho lekh Amcho Avaz-acher uzvaddak aila, tarik: 26 Otubr, 2013, pan 6) 

Wednesday, October 16, 2013

SADHEM-CHINTOP ANI HINDU RAXTTRVAD: GÕYCHE KATOLK HINDU NHOI - HACHER UZVADD



borovpi: Dale Luis Menezes, Amita Kanekar, Jason Keith Fernandes, R. Benedito Ferrão, ani Albertina Almeida

Gõycho Katolk Hindu sonvskrutayentlean ghoddla vhoi?  Oxem Gõycho Mukhel Montri Manohar Parrikar mhonntta. Gõycho itihas ani atamchi poristhiti – hea vixim kelolea chukichea vidhanachi hi anik ek govai zaun asa.  Zaite pavtti Gõychea Kristanvanchem kristanvponn, tanchea Gõykarponnak ani Bharotiponnak (Goanness and Indianness) sobonam oso arop Gõychea Katolkancher zata.  Zalear dusre vatten poryottonak vav mellunk ani thollavea unchlea-zatichea lokanche sovloti ani mouje khatir, Gõychea Katolkank tanchi oprup osmitai – ji Portugez kallantlean tanche kodden pavlea – samballun dovrunk dobhav asa.
Gõy ani Gõyakaranchi Kristi dhorma kodde itihasik gantticher ek dhanvti nodor marlear, Kristanvam vixim Parrikarachem mot chukichem asa oxem disun yeta. Gõyant ani her kodden zalolim Kristi dhormantoram thollave sonvskruticher adharlolim aslim ani hantuntlean novim ani khaxelim Kristi dhormanchim toyar zalolim rupam ani chali, dhormantorit zololeamni apnnailim. Dhormantor zalolo bhavarth aplo kortanam ek oprup kristi ollokh toyar zali. Oslo itihas amkam Gõyantuch nhoi, punn sonvsarachea dusream zageamnim zhoim dhormantoram zaleant, thoim disun yeta. Zori ami mantat ki Gõychem Katolikponn thollave sonvskrutint riglam tori je sonvskruticho Parrikar ul’lekh korta ti mat hi nhoi.
Portugez rajvottke adim Gõy hem Hindu thikann  aslem oslo sur jedna  Parrikarachea sangnneantlean disun yeta tedna tantuntlean sabar Islamik rajvottkenchea itihasacher dampnnem ani kallokh poddta. Dil’li Sultanshahi, Deccan Sultanshahi ani Islamancho probhav poddlole Vijayanagara razvottken (tanche raza Sultani pod’dotin aplo karbhar choloitale oxem itihaskar amkam sangtat) sumar don xekdde, Portugezam adim, Gõycher  rajvott choloili ani tantuntlean tanchea tabeant aslolea choddxe Muslim-nhoi te porjecher pasun porinnam zalo zaka itihaskar Inglezint ‘Islamicate influences’ mhonntat. He toren, Gõyant zalolea Islami sonvskrutayenche probhavanche purave  pusun uddounk Parrikar proyotn korta.  Punn  hem hanga somponam.  Islamik rajvottki sthapche poilim Gõyant vividh sonvskrutayeo asleo.  Thuimcheo somudayeo thollave pod’dotin jiyetaleo ani oslea pod’dotink Hindu pod’dot mhunnonk zainam. Kaim raj korpeamni tor halinch Hindu pod’dot apnnailoli. Kristachea zolma fattlean Gõyant, girest toxech probhavi, Jain ani Buddha somudayo Gõyant vostaleo hache purave melltat – jeo somudayeo Hindu bamonnvadachea virud’dh nirmann zaloleo.
Hindu raxttrvadi itihaskaranchem mot asa ki Kristi ani Islam dhorm he videxi dhorm asat ani hea karonnank lagun her Bharoti nagrikam poros Kristanv ani Moir lok unne nagrik (lesser citizens) thartat. Parrikarachem vidhan oslench mot ugddas korun dita. Victor Ferrao-a sarkilea vidhvanamni dakhovn dilam ki Purtugez vosnnunkponnachea kalla adimcho kall ‘Hindu’ aslo oxem mhunnop mhollear zativadak yevkar divop karonn oslem chintop, ‘shud’dh ani boxttavlole’ (purity and pollution) hea totvak dhorun bhitor yeta.  ‘Colonial’ kallant survat zalolo Kristanv dhorman, shud’dh aslolea Hindu dhormak  boxttailo oso tacho somoz zata ani dekun kristanvank kaidexir hok’k ani nagrikponnakoddlean pois dovorta. Kristanv lok mukhel rajki jivitantlean bhair urta. Tea khatir jedna jedna Gõycho Katolk aplea hok’kanchem magnnem korta ani oslem magnnem Hindu raxttrvada add veta tedna tedna Katolk lokank ‘anti-national’ va dexdrohi mhonn bottam dakhoitat. Romi lipint boroilole Konknni bhaxek manachi suvat ani Inglez bhaxentlean mullavea xixonnak sorkari onudan mellounk jedna magnni zatat tedna osle arop Kristanv lokancher zalole amkam disti poddtat.
‘Hindu’ ho xobd mhollear “sonvskrutik” ani nhoi “dhormik” oxem jedna nettan Parrikar amkam sangta tedna tacho orth oso zata: zo konnui munis Islam ani Kristi ani ‘videxi’ dhormacho asonam to  ‘automatically’ Hindu tharta. Ani heach pasot Parrikara sarkilea zaitea zannak dista ki je Katolk ani Musolman nhoi te Adivasi – zancho dhorm khub vattamni Hindu dhorma savn vegllo asa – te soglle Hinduch mhunnon.
Parrikarachea hea vidhanant ekuch sotachem kirnn jem disti poddta ani tem mhollear, Gõyche Igorz-matent aslolea unchlea-zatinchea Katolkanchem raj. Zoxem Hindu zati manpi somazant ghoddta toxench Gõyche Igorz-matentui he unchlea-zatinche Katolk lhan ani sokoilea-zatinchea dhormantorit zaloleam bhitor bhed-bhav (discriminate) kortat.
Gõyche Katolk Hindu nhoi. Choddant chodd kednach nasle. Oslim vidhanam jim Parrikar ani tachea sarkil’le kortat, tim somazantlea somudayank ekvottit kortat kai distat, punn khoreponnim tim aichea somazant dusvas ghaltat ani asloli vividhtai ibaddun uddoitat.

(Ho lekh poilo uzvaddak ailo kafila.org hea zagear. Konknnint Amcho Avaz-acher: Otumbr 12, 2013)